poezia

Co robit, ked opusti vas jedna spriaznena dusa?

Vytiahnut vreckovku a oko vysusat?
Pozriet sa do seba a hladat chybu,
zastavit a prezivat tu chvilu divnu?

Dvihnut vzpurne svoju bradu a pozriet do dialky,
co zivot prinesie necakat ci cakat zazraky?
Povaha cloveka urcuje dalsi vyvoj a vas pribeh,
vyznat sa, povedat, dat citom volny priebeh?

Opriet sa o priatela, ktory ti je drahy
to su korene, istota, pokora i pocit blahy.
Ten, ktory zostava v kazdej chvili
je zasadovy, pevny, je tu a stale zivy.

Mozno priestor, rezervu nechava istu si,
nevadi, poznas ho uz dobre, „od piet az po vlasy“.
Ak ruku neviditelnu nad tebou ma
a ked to vies, vsetko sa lahsie prekona.