Snazit sa o dokonalost
je tuzba ludska odpradavna.
Bat sa ludi a aj burok,
je prevencia zrejme jasna.
Co ked chyba pud sebazachovy?
A nikdy sa nicoho nebojis?
Co ked doverujes sebe a aj inym bezvyhradne
a potom sa ti zrazu situacia stane,
ze niekto doda, zneuzije tvoju doveru,
a nemas v tej chvili ziadnu oporu…
Rieseni je niekolko: mozes sa zrutit,
zastat, smutit ci opatovne otvorit…
Pozriet sa za seba, rezkym krokom otocit sa
a povedat: kto je dokonaly nech prvy hodi kamenom,
alebo tiez az tak vazne sa nebrat zasa,
zasmiat sa a dodat, ale do mna hodte cukrikom.