Keď zafúkal vietor smele,
rozvlnil svetlo na jazere,
biela labuť sa zatriasla,
ktože ma ruší z môjho sna?
Keď padalo žlté lístie smutné
šum tvojich krokov bezohľadne
vyrušil myšlienok mojich tok,
sťaby neuplynul deň, ale celý rok.
Keď sivá zora zružovela
a pieseň v nedohľadne znela,
stíšil sa vetrík v ískanie
v našich vlasoch žiarenie.
Keď nemé ticho sa rozprestrie
a mesačný lúč krajinu zahreje,
chyba mi ten šum kroka tvojho
zvykla som si, bez teba mi je dlho.