V rajskej záhrade,
kde je všetkého veľmi veľa,
pozerá Eva na jablko
a pýta sama seba sa znova:
Prečo ho nesmiem okúsiť?
Prečo mám túžbu sa doň zakúsiť?
Prečo zakázané ovocie najviac chutí?
a prečo je to tak medzi ľuďmi?
Adama vraj zviedla Eva…
Je to tak? Mužovi veľa netreba?
Kvôli jednej márnosti,
zahodí všetko, aj svoje cnosti?
A trest je veľmi krutý,
odísť z bezstarostnosti do búrky.
No ale vďaka tejto udalosti,
sme na svete aj my a tiež bez cnosti?
Kvôli tejto príhode sme si však istí,
že všetci vospolok sme bratia a sestry.
Práve jeden priateľ zlatý,
pred chvíľou ma ségrou nazval.
a mňa tým veru inšpiroval
napísať túto báseň vzápätí.