Keď sadá temno na obzore,
a ty sedíš u mňa v dvore,
pozorujeme spolu západ slnka,
tiež počuť jarček ako žblnká.
Vtedy sa stíšim a je mi dobre.
Vnímame len lienku, ktorá žobre
malý kúsok z nášho koláča,
ten moment pohody, by zobudil aj spáča.
Vychutnávam si tu chvíľu sladkú,
keď schúlená som v tvojom objatí,
Cítiš tiež moju spokojnosť, auru?
Nech sa ma každý tak, ako práve ja a Ty.