Na prechádzke v lesnom parku,
stretli sa pohľady pri altánku.
Bola to iskra, povznesenie?
Zrazu sa zotmelo a malé zdesenie
rozplynulo sa, keď iba dážď
spustil sa jemne na ich tvár,
keď nakláňali sa k sebe
ako kvietky v letnej tráve.
Teplý letný dážď zmokril prekvapene
odev, vlasy, ale bol ako pohladenie.
Čo robiť, stúliť sa k sebe?
To je asi najprirodzenejšie.
Cítiť blízkosť druhého človeka
je zrazu nutnosť, istota a potreba.