Ako púčik v bielej ruži, je dievča, ktoré túži spoznávať neznáme veci, netušiac, či si ich zveční do svojich spomienok jarých ako suchý kvietok v herbári. Ako rozkvitnutá červená ruža je žena, ktorá zvádza muža. O láske už veľa vie, nikomu nič nepovie, iba svojej láske šepká do uška tajomstvá o živote a sladkých hruškách. Ako vôňa ruže, z ktorej padá […]

Keď zafúkal vietor smele, rozvlnil svetlo na jazere, biela labuť sa zatriasla, ktože ma ruší z môjho sna? Keď padalo žlté lístie smutné šum tvojich krokov bezohľadne vyrušil myšlienok mojich tok, sťaby neuplynul deň, ale celý rok. Keď sivá zora zružovela a pieseň v nedohľadne znela, stíšil sa vetrík v ískanie v našich vlasoch žiarenie. Keď nemé ticho sa rozprestrie […]

Prečo sú ľudia takí citliví a ľudskí, prečo je bolesť medzi ľuďmi? Trápia sa kvôli inému človeku, tá bolesť zmení sa na sochu. Prečo jeden druhého klamú? Prečo si nepovedia úplnú pravdu? Prečo ti je niekto neskutočne milý, je taký reálne, alebo len v tej chvíli? Urobíš si z neho geniálny idol, a zistíš, že taký ani nikdy nebol? Keď ti je niekto drahý, ale […]

Keď človeku dávaš jasné názory, a hovoríš s ním navzdory jeho prianiam, či potrebám, priblížiš sa k jeho mysli, snom i túžbam. Keď k porozumeniu dôjde medzi dvoma, a nepýtaš sa, prečo je tá intímna tôňa, neriešiš to, iba si zblíženie užívaš a nečakáš iba kým piesok presýpaš. Avšak ten človek si je neistý, neverí svojej jedinečnosti, že môže pre teba […]

Tak ako kvapka za kvapkou steká, radosť so smútkom v žene sa strieda. Po upršanom ráne prichádza žiarivý súmrak, keď hľadáš a nájdeš určitý zázrak. Ponoriť sa do môjho snenia, prežiť tok myšlienok v štádiu bdenia, je možné, ak čítaš medzi riadkami, nemusíš byť naplnený poznatkami. Vo víre bádania ako v tanci bozkov, upúta pozornosť svojou jedinečnosťou. […]

Ked vzblkne plamen dohora, svieca sa vtedy mala zda, otvara brany moznosti… Kde som ja a kde si ty? Rozhorela sa mala ziara. Co s nou urobis, budes prikladat? Spaluje nas aj nase okole. Nesfukni ju, je mi s nou dobre. Rozdava teplo dokola, sa mi zda, ze ma vola hodvabnym hlasom vrucne, mam pocit, ze znie nebojacne. Plamen je velmi intenzivny, nevadi aj ked je ofenzivny. […]

Príď ku mne a sviecu zažni, rozprúď v mojej mysli cit. V noci a aj na svitaní rozkúť kĺbko, vyber niť. Pozdrav ma, keď prejdeš pri mne, do očí sa zadívaj. Uvidíš v nich šťastie aj smiech, ruku v ruke prekrývaj. Ty a ja sme spolu, natom nikto nič nezmení. To, čo nás dvoch láka, žiadny zvrat nepremení. Keď sa dotkneš mojich vlasov, vtedy počujem v […]

Pamätáš, keď bola snedá jar a ja som mala rozkvitnutú tvár, vtedy pri vlaňajšom slnku spoznal si moju bytostnú dušu. Pamätáš na krvavé nebo, keď mi dvihol vlasy vietor. Pozrel si svojím nekonečným pohľadom červeň zaliala sa naším rozhľadom. Pamätáš na deti, čo sa vtedy hrali, keď po očku zvedavo nás sledovali. Vedeli sme odhodlane obaja, že to nie je […]

Snehovy zavoj ustupuje pomaly, krasna sila sa smele dostavi. Necaka na pozvanku, smer urcuje, svetly bod pred sebou nezahaluje. Piesen doznevia divoko, rozviri city a vysoko prekracuje medze poznania… Ako je mozne, ze som to doteraz nevedela? Myslienka plynie sivym korabom zajde s jasom az k oblakom, rozviri risu fantazie tvojej, dotkne sa, ved prudi z mysle mojej…

Neber ma do svojej rise, nepoznam svoj osud sice. Ale viem, ze klamat sa nema, nechcem sa ponizovat a ani teba. Neber mi moju iluziu, moj pocit, vyrob si vlastny zivot, svoju nit. Uz nemam energiu sa ti davat, caka ma inde pravda daka. Mam dost bezsenych noci, uz nechcem dalej bdiet ci cakat na lepsi zajtrajsok. Nechcem dalsi zarmutok. Neber ma do svojej rise, nepoznam svoj […]