poezia

Vietor sa dostane vsade, kam len chce.
Vichor vsetko ruca, vanok jemne odkryje
kazde tajomstvo, vsetko sa hned dozvie,
aj ty to tak vidis, a ci nie?

Aky si velky a silny vietor?
Ten co vsetko zmietol?
Alebo vanok, ktory sa hra s mojimi vlasmi,
ktory v lete prijemne suknu zvlni mi
a osviezi dlane i tvar
a zanecha plny pohar
dojmov, zazitkov skvelych
alebo postve vsetkych?

Aky si vietor? Nebojacny?
Alebo taky, co znenazdajky,
zaveje vsetok smutok v dialky
a necha mi len radost, iskru v oku
nech tesim sa, ze stretla som ta a nie trochu?

Si vietor, co pohrava sa so mnou ako s ruzou?
Miluje kvet, ale aj nenavidi zaroven?
Ked pohladi ho na dusi s duhou
a v zapati sfukne lupienky ludom na podiven?

Viem, aky si vetrik moj,
milujem tvoj ziarivy zvuk, ston,
ked fukas lubezne znenazdajky
ze vsetci aj ja otvarame zraky…