Čierna tma zastavila čas, božský pokoj nastolil prietrž v nás. Zastavila sa chvíľa nevídaná. Bol to len okamih, láska nenávratná. Slnečný lúč zaiskril vo vlasoch, v povetrí rozvial plač a ston. Prečo ružovou silou vládneš, do rany osteň zatneš? Jemná omrvinka zo stola padá, súťaž, rozkol, snaženie badám. Každý kúsok dopadne inde. Čo čakať, aka mozaika výjde? […]
Pokračovanie článku