poezia

Hladkáš moju dušu svojim pohľadom.
Držíš ma v napätí svojim spôsobom,
keď máš zvláštny okúzľujúci odstup.
Keď ťa nehodnotím, zdieľam tvoj postup.
Pritom viem, že som v myšlienkach Tvojich jediná,
vtedy sa nám zastaví čas, každá chvíľa,
keď na sekundu zmeníš postoj,
a ja viem, že si nezabudol,
že som výnimočná pre teba,
túžime po sebe a je to nádhera…

Keď doplníš každú moju myšlienku,
keď nemusím nič povedať, ani vetu.
V tichosti vnímame seba,
a aj tak vieme viac ako treba.
Keď viem skôr ako telefón zazvoní,
že mi voláš, že si to práve Ty.
Keď myslím na Teba tak silne,
že práve vtedy si hneď pri mne.
To nie je obyčajné de javu
je to silná príťažlivosť prejavu.

Keď niečo chcem a Ty to hneď vieš,
keď svojou prítomnosťou ma upokojuješ.
Pri tebe mám pocit istoty nepoznanej predtým,
s tebou sa rozžiaria aj zvädnuté kvety.
Mám v očiach otázku a Ty máš odpoveď,
prečítaš bez reči, každú moju spoveď.
Vždy riešenie máš po ruke,
akoby si vedel všetko a mal v ponuke
všetku lásku pre mňa nachystanú,
čakal si ma, kým vstúpim do tvojho chrámu.