poezia

Na malom lúčnom kvietku

drobná kvapka vody stojí.

Ten detail zrieť

dá sa priamo, alebo aj v závoji.

Prečo sú na svete veci milé,

ktoré niekto zočí a iný nie?

Prečo snívanie je vec dôležitá?

Bez neho by ľudstvo

stálo bez prežitia?

Všetko, čo si môžeme vysnívať,

môže sa nám niekedy aj stať,

veriť si treba v každej chvíli,

mať odhodlanie,

ale byť pritom milý.

Na oblohe sa zrodila dúha,

všetkými farbami zažiarila,

malé dieťa

sa na ňu práve pozrelo,

ten malý zázrak

prvýkrát postrehlo.

Keď pozrieš sa mu do očí,

v nich nádej,

prekvapenie zočíš.

Zrazu zistíš,

že všetko ostatné je márne,

dôležité sú jednoduché chvíle

prežité správne.

Keď vlasový štetec namočím do farby,

a nanesiem lazúru na plátno,

rozpútam hry.

Dávam kúsok svetla

zo seba svetu,

kvapka po kvapke

lieta aj tu…

Treba vedieť prehrávať i vyhrávať,

ale v každej chvíli veriť neprestávať.

Nádej je pre každého tvora dôležitá,

nato potrebuje aj zavrieť oči a snívať.