poezia

Keď pohľad vrátiš neznámemu,
a iskra preskočí práve k nemu,
vzbĺkne malý svieži ohníček
potrebný pre tvoj i jeho sníček.

Keď ohník horí a plápolá,
pridá sa svieca a dohora
vzbĺkne ďalší čistý plameň…
Kto by to čakal, že rozhorel?

Čo ďalej s tým ohňom, ako naložiť?
Nechať ho horieť či radšej potopiť?
Ten oheň- krehká vec to je,
to každý z vás pozná, o tom vie.

Niečo sa začne a niečo končí,
na dvoch je, ako to cele skonči,
lebo všetko v rukách máme…
Na náhody veríme či neveríme?

Ale pozor veľká žltá žiara
na každého pritom báda,
lebo ak ohník veľmi podporíš,
môže sa stať, že v ňom zhoríš.

Dúchať oheň musia dvaja,
inak je všetko ako riava.
Je to totiž ako tanec, sťaby tango,
pohľad, vášeň, rytmus, no darmo.