poezia

V rajskej záhrade,

kde je všetkého veľmi veľa,

pozerá Eva na jablko

a pýta sama seba sa znova:

Prečo ho nesmiem okúsiť?

Prečo mám túžbu sa doň zakúsiť?

Prečo zakázané ovocie najviac chutí?

a prečo je to tak medzi ľuďmi?

Adama vraj zviedla Eva…

Je to tak? Mužovi veľa netreba?

Kvôli jednej márnosti,

zahodí všetko, aj svoje cnosti?

A trest je veľmi krutý,

odísť z bezstarostnosti do búrky.

No ale vďaka tejto udalosti,

sme na svete aj my a tiež bez cnosti?

Kvôli tejto príhode sme si však istí,

že všetci vospolok sme bratia a sestry.

Práve jeden priateľ zlatý,

pred chvíľou ma ségrou nazval.

a mňa tým veru inšpiroval

napísať túto báseň vzápätí.