poezia

Dnes je zvláštny deň zvláštnejšieho obdobia prebudenie do seba samého vnímania. Keď máš istoty v sebe nekonečne veľa a nechýba ti nič, žiadna sebadôvera, všetko sa ľahko zdolá a prekoná, veď som to ja, sebavedomia a istoty kráľovná. Myšlienka je najsilnejšia sila, keď ju mám pevne, som zázračná víla, ľuďom sa zdá, že nie som tunajšia, vraj […]

Na prechádzke v lesnom parku, stretli sa pohľady pri altánku. Bola to iskra, povznesenie? Zrazu sa zotmelo a malé zdesenie rozplynulo sa, keď iba dážď spustil sa jemne na ich tvár, keď nakláňali sa k sebe ako kvietky v letnej tráve. Teplý letný dážď zmokril prekvapene odev, vlasy, ale bol ako pohladenie. Čo robiť, stúliť sa k sebe? To je asi najprirodzenejšie. Cítiť […]

Keď sadá temno na obzore, a ty sedíš u mňa v dvore, pozorujeme spolu západ slnka, tiež počuť jarček ako žblnká. Vtedy sa stíšim a je mi dobre. Vnímame len lienku, ktorá žobre malý kúsok z nášho koláča, ten moment pohody, by zobudil aj spáča. Vychutnávam si tu chvíľu sladkú, keď schúlená som v tvojom objatí, Cítiš tiež moju spokojnosť, auru? Nech sa ma každý […]

Pozeráš na ňu jedným očkom. Vidí zvedavosť tvoju iba cez svoje viečko. Cíti tvoj pohľad, ktorým ju premeriavaš. Je to zvláštne: cíti ako ju ním vyzliekaš. Je to prekvapivé a smelé zistenie. Vidíš, že červeň v tvári ju neminie. Ako sa má zachovať v tej chvíli? Pozrieť sa smele a popustiť uzdu fantázii?

Každý deň na chodníku akoby náhodou ma stretávaš. Naše oči sa stretnú na malinkú chvíľku a ty ma pozoruješ, spoznávaš. Už sa neviem zasa dočkať, keď pôjdeš okolo mňa ráno. Najkrajší pohľad ma vždy čaká, neschovávaš ho na zámok. Najkrajší pohľad máš, som o tom presvedčená, dávam ti neverbálne najavo, ze priazeň tvoja je opätovaná.

Poznáme sa už síce dobre, ale malá otázka stále žobre vo vnútri našom po odpovedi,či sú tu aj iní alebo len my? Stačí užívať si blízkosť svoju… Riešiť iných? Nie, pozri na tvár moju. Dívaj sa mi do očí dlho, uvidíš celé to moje kúzlo, ktoré sa mi v hlave točí, a ty to vieš, už si to zočil. Spoznal si kúsok z mysle a tela môjho. Žiada sa ti spoznávať […]

Hladkáš moju dušu svojim pohľadom. Držíš ma v napätí svojim spôsobom, keď máš zvláštny okúzľujúci odstup. Keď ťa nehodnotím, zdieľam tvoj postup. Pritom viem, že som v myšlienkach Tvojich jediná, vtedy sa nám zastaví čas, každá chvíľa, keď na sekundu zmeníš postoj, a ja viem, že si nezabudol, že som výnimočná pre teba, túžime po sebe a je to […]

Príď ku mne bližšie a pozri do našich dlaní, idú súbežne alebo len pretnú sa naše čiary? Súbežne ísť ruka v ruke spolu alebo iba pretnú sa na malú chvíľu? Príď ku mne a pozri do mojich očí, uvidíš pohľad, veľa ti napovie, že či si pre mňa úžasný a jediný, dostaneš množstvo odpovedí. Príď ku mne a pozri na moje pery, sú krásne, plné, to mi veríš. Že […]

V rajskej záhrade, kde je všetkého veľmi veľa, pozerá Eva na jablko a pýta sama seba sa znova: Prečo ho nesmiem okúsiť? Prečo mám túžbu sa doň zakúsiť? Prečo zakázané ovocie najviac chutí? a prečo je to tak medzi ľuďmi? Adama vraj zviedla Eva… Je to tak? Mužovi veľa netreba? Kvôli jednej márnosti, zahodí všetko, aj svoje cnosti? A trest je […]

Keď pohľad vrátiš neznámemu, a iskra preskočí práve k nemu, vzbĺkne malý svieži ohníček potrebný pre tvoj i jeho sníček. Keď ohník horí a plápolá, pridá sa svieca a dohora vzbĺkne ďalší čistý plameň… Kto by to čakal, že rozhorel? Čo ďalej s tým ohňom, ako naložiť? Nechať ho horieť či radšej potopiť? Ten oheň- krehká vec to je, to každý z vás […]